Šéfka organizácie Magna: Afrika čelí epidémiám. My sme uverili, že nás sa to netýka

Rozhovor s operačnou riaditeľkou MAGNA Denisou Augustínovou vyšiel 20.4.2020 v denníku SME. Prinášame jeho prepis.

Vaša humanitárna organizácia sa sústreďuje najmä na rozvojové krajiny. Čo sa v čase koronavírusovej krízy zmenilo na jej fungovaní?

Nemôžem povedať, že by sa niečo vyslovene zmenilo, skôr sa nám podarilo prispôsobiť sa. Ochorenie Covid-19 spôsobené koronavírusom je celosvetovou pandémiou, krajiny zostávajú uzavreté. Ako všetkých, aj nás sa dotklo obmedzenie pohybu, no špecifickým problémom bol najmä sťažený presun zásob humanitárnej pomoci.

Musím však podotknúť, že pre humanitárne organizácie platia o čosi miernejšie pravidlá, takže napríklad rôzne balíčky s pomocou pre rodičky či balíčky s ochrannými pomôckami na boj s koronavírusom môžeme približne raz za týždeň presúvať naprieč štátmi.

Pred dvoma dňami sa nám podarilo poslať zdravotnícky materiál z Paríža do Konžskej demokratickej republiky. Všetko sa, samozrejme, odohráva s ohľadom na prísne hygienické kritériá a bezpečnostné opatrenia. Veľká zmena nastala v tom, že Magna po novom už pomáha aj na Slovensku.

Magna je síce pôvodom slovenská organizácia, no angažuje sa v ázijských a afrických krajinách, ktoré sú často odkázané na pomoc zvonka. Na Slovensku pomáhate prvýkrát až teraz. Doteraz si podľa vás situácia na Slovensku nevyžadovala vašu pomoc, napríklad vo vylúčených komunitách?

Doteraz situácia nikdy nebola taká vážna, slovenské zdravotníctvo nečelilo takej rozsiahlej epidémii, nikdy nebol taký problém s nedostatkom zásob zdravotníckeho materiálu. To, čo sa deje teraz, je bezprecedentné, preto sme sa rozhodli rozbehnúť pomoc aj doma. Pomáhame nemocniciam, rozbiehame pomoc pre onkologických pacientov.

V čom spočíva pomoc Magny slovenským nemocniciam?

Začali sme tým, že sme nemocniciam poskytli pomôcky pre zdravotníkov, najmä rúška a respirátory. Spolupracujeme s nemocnicou na Kramároch, s Národným ústavom srdcovo-cievnych chorôb, s Onkologickým ústavom svätej Alžbety na Heydukovej ulici. To sú len niektoré zo zariadení, ktoré pracujú s pacientmi s mimoriadne oslabenou imunitou a ktoré našu pomoc potrebujú najviac.

Rovnako ako osoby s výrazne oslabenou imunitou sú podľa lekárov veľmi zraniteľní seniori, čo napokon potvrdil aj prípad šíriacej sa nákazy v domovoch sociálnych služieb v Pezinku či v Martine. Pomáhate nejako aj týmto zariadeniam?

Ešte predtým, ako médiá informovali, že sa Covid-19 rýchlo rozšíril medzi desiatkami seniorov v Pezinku, vytvorili sme projekt zameraný práve na starších ľudí. Vytypovali sme si zariadenia, kde veľkú časť klientov tvoria práve seniori a v nich sme spustili testovanie.

Aktuálne robíme testy v Bratislave, v nedeľu sme odoberali vzorky v seniorcentre na ulici Podjavorinskej, kde bol potvrdený prípad nákazy u pracovníka tohto centra. Keďže priemerný vek klientov centra je až 85 rokov, obavy z prípadného masového rozšírenia nákazy boli veľmi veľké. Môžem však povedať, že všetky výsledky sú napokon negatívne. Veľmi sme si vydýchli.

Samozrejme, neobmedzujeme sa iba na testovanie a rozdávanie zdravotníckeho materiálu. Rovnako sa snažíme aj inštruovať zdravotníkov, keďže naši lekári majú skúsenosti s rôznymi epidémiami vo svete.

Ako sa Magna dostáva napríklad k testom alebo zdravotníckym pomôckam, keď ich potom dokáže vo veľkom distribuovať vo viacerých krajinách? Predsa len, napríklad respirátory či rúška majú obmedzenú životnosť, treba ich teda dodávať neustále.

Pri testovaní spolupracujeme so súkromným laboratóriom Medirex a používame takzvané PCR testy, teda nie rýchlotesty. Citlivosť nami používaných testov je vyššia a ten výsledok je mimoriadne spoľahlivý, takmer stopercentný. Čo sa zdravotných pomôcok týka, humanitárne organizácie ako Magna majú v rôznych krajinách takzvané núdzové sklady, v ktorých sú zásoby rúšok, respirátorov aj ochranných oblekov. Aj vďaka týmto skladom sme boli schopní dodávať teraz pomôcky na Slovensko.

Takže slovenskí zdravotníci dostali rúška a respirátory zo zásob, ktoré ste mali pripravené pre rozvojové krajiny, v prípade, že sa v nich zopakuje nejaká z početných epidémií?

V podstate áno. Tie núdzové sklady humanitárnych organizácií sú totiž dobre zásobené najmä pre prípad, že je nutné vyraziť niekam do 48 hodín a pomôcť ľuďom postihnutým akoukoľvek katastrofou, či už živelnou, alebo humanitárnou, pričom tie neraz idú ruka v ruke.

Lekári Magny pomáhajú v rozvojových krajinách v boji s chorobami, ktoré Západ dávno dostal pod kontrolu, prípadne sa mimo Afriky nikdy nerozmohli. Máte v prípade nového koronavírusu pocit, že všetky krajiny sveta sú prvýkrát na jednej lodi alebo majú stále africké štáty horšiu východiskovú pozíciu?

Štartovaciu pozíciu majú stále horšiu. Stále sme na tom výrazne lepšie ako napríklad Konžská demokratická republika, kde 55 miliónov ľudí nemá prístup k pitnej ani tečúcej vode. Za takýchto podmienok teda miestni nemôžu dodržiavať ani len základné odporúčania hygienikov, aby si pravidelne dezinfikovali a umývali ruky.

V niektorých afrických komunitách je tiež takmer nemožné ustrážiť ten vyžadovaný „social distancing“, teda zabrániť ľuďom, aby sa vo veľkom zoskupovali.

Mnohé africké krajiny majú dlhodobo personálne poddimenzované nemocnice, pričom nedostatok zdravotníkov je len jedna vec. Tieto zariadenia však trpia aj nedostatkom zdravotných pomôcok a potrebných prístrojov. Hoci teda aj Západ reakciu na vznikajúcu pandémiu podcenil, rozhodne je na tom lepšie, keďže má k dispozícii odborníkov, epidemiológov, špičkové laboratóriá.

Ale dá sa na to pozerať aj z druhej strany. Európa, teda aj Slovensko a celkovo západné krajiny boli v nevýhode práve preto, lebo už dávno nezažili žiadnu podobnú epidémiu. Myslím si, že sme podľahli klamlivému pocitu, že nám sa také niečo už nemôže stať. To ukázalo našu zraniteľnosť najmä v tom, že sme mali úplne mizerné zásoby všetkých potrebných pomôcok na boj s pandémiou alebo aspoň na spomalenie jej šírenia.

Sú teda africké krajiny po materiálnej stránke lepšie pripravené na pandémiu, lebo nákazám eboly či osýpok čelia ustavične a sú preto aj lepšie zásobené?

Skôr by som povedala, že majú vďaka častému výskytu epidémií už vytvorený akýsi lepší systém. To sa netýka iba zásob rúšok a respirátorov, ale aj celkovej komunitnej odozvy. Obyvatelia afrických krajín si vďaka početným skúsenostiam uvedomujú naliehavosť takýchto situácií a sú preto okamžite pripravení spolupracovať so zdravotníkmi, s úradmi. Celý ten systém je vďaka tomu pružnejší.

Je príkladom takejto okamžitej ochoty Konžská demokratická republika, kde sa zjavne podarilo zvládnuť epidémiu eboly vďaka testovacej vakcíne? Je totiž ťažké si predstaviť, že by sa Európania nechali takto masovo a dobrovoľne očkovať vakcínou, ktorá je len skúšobná.

Ebola je trochu špecifický prípad, pretože ide o ochorenie, ktoré má mimoriadne vysokú smrtnosť, až do 70 percent. Nový koronavírus na rozdiel od eboly veľká väčšina infikovaných znáša pomerne dobre, bez výraznejších komplikácií. Pri ebole aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) pripustila azda úplne bezprecedentnú výnimku. Podmienkou však bolo, aby bol každý človek zaočkovaný proti ebole až po tom, čo na to dá písomný súhlas. Nemyslím si, že by rovnaká situácia nastala v prípade Covidu-19.

Ako je možné, že vaše projekty – mnohé nesúvisiace s pandémiou koronavírusu – v afrických krajinách stále fungujú, a napriek tomu ste mali dosť ľudí na to, aby začali pomáhať aj na Slovensku? Dopĺňali ste stavy alebo v takýchto situáciách povolávate “zdravotníkov zo zálohy”?

Za dvadsať rokov nášho fungovania sa nám podarilo vytvoriť pomerne početnú databázu pracovníkov. Samozrejme, že ju pravidelne aktualizujeme, niektorí zdravotníci sú s nami päť rokov, iní desať, ale práve v takýchto prípadoch máme kam načrieť. Na Slovensku teraz pomáhajú ľudia, o ktorých sa naša databáza rozrástla napríklad v rokoch 2015 a 2016 v čase utečeneckej krízy. Ide o zdravotníkov, ktorí pomáhali na maďarsko-srbských hraniciach. Sú medzi nimi ľudia zo Slovenska aj Česka.

Takže nedochádza k tomu, že by ste potrebovali stiahnuť zdravotníkov Magny napríklad z Južného Sudánu do Európy, napríklad priamo na Slovensko?

V rámci logistiky dochádza aj k takýmto presunom.

Zostávajú potom títo zdravotníci v karanténe, aby sa predišlo riziku, alebo sa na nich vzťahujú špecifické pravidlá?

Aj na našich zdravotníkov sa vzťahuje 14-dňová karanténa. Rovnako musia podstúpiť test na Covid-19 aj pred vycestovaním, aj po príchode do ďalšej krajiny. Kým sa s určitosťou nepotvrdí, že ich testy sú negatívne, zostávajú v karanténe.