Libanon očami Lucie

Lucia, výkonná riaditeľka MAGNA v Českej republike, vycestovala za Martinom Bandžákom do Libanonu, kde MAGNA lieči sýrske deti a ich rodiny v provizórnych utečeneckých táboroch aby zistila, ako financie vyzbierané od Slovákov a Čechov pomáhajú priamo v teréne.

V júni, k Medzinárodnému dňu utečencov, MAGNA zorganizovala 1. virtuálnu fotografickú výstavu Moje dieťa. 80 osobností zo Slovenska a 80 osobností z Českej republiky zdieľalo na svojom facebooku v rovnakom čase portrét sýrskeho dieťaťa a vznikla tak jedinečná virtuálna výstava fotografií Martina Bandžáka . V priebehu 2 dní sa na pomoc sýrskym deťom vyzbieralo v oboch krajinách viac ako 10 000 EUR. Aj tieto prostriedky putovali na misiu do Libanonu, kde MAGNA od roku 2016 lieči sýrske deti a ich rodinných príslušníkov, ktorí museli opustiť svoje domovy a čakajú v provizórnych táboroch na koniec vojny a možnosť vrátiť sa domov.

Rozhodla som sa, že sa pôjdem na misiu do Libanonu pozrieť, ako peniaze od Slovákov a Čechov  pomáhajú priamo v teréne a pokúsim sa opísať svoje zážitky. Pristála som v Bejrúte o 4 ráno miestneho času. Ahmad, náš admin, ma vyzdvihol na letisku, v MAGNA kancelárii na mňa už čakal Martin, zakladateľ  organizácie MAGNA, a za pár hodín sa začali trúsiť aj ďalší spolupracovníci. Prvá káva v Bejrúte na ulici u stánkára, ktorý sa usmieval a už z diaľky na Martina mával, mi rozbúšila srdce na dve hodiny tak, že som si chvíľami myslela, že mi pukne. Od tej chvíle som si kávu nedávala, aj napriek tomu, že je výborná. Jej sila je pre ľudí, ktorí obyčajne konzumujú instantnú kávu, väčšia, než si dokážete predstaviť. Bejrút zvaný ešte donedávna „Paríž Blízkeho východu“ je plný rozporuplných zážitkov. Má všetko a nič. Mesto je nablýskané a drsné, je zaprášené a milé, more nezvlhčuje vzduch tak, ako sme zvyknutí my Európania z našich dovoleniek, ale svoju krásu zobrazí len tomu, kto sa prederie až k nemu. Tam majestátne otvorí svoju náruč a môžete sa kochať jeho krásnou z jednej z reštaurácií, kde si dávate kávu či vodu.

Odchádzame do mesta Baalbeck, kde sa písala história pred tisíckami rokov a dnes sa píše opäť. Mesta, kde Jean Cocteau tvoril a kde to miloval. MAGNA v tomto meste prevádzkuje svoje zdravotné centrum, má tu svoju základňu a aj mobilný zdravotný tím. V Libanone je dnes oficiálne 1,5 milióna sýrskych utečencov, neoficiálne ešte o 700 000 viac. Každý 2 až 3 človek v Libanone je sýrsky utečenec. Libanon nikdy status utečenca nikomu z týchto ľudí nepriznal a preto je každý z nich na území Libanonu ako občan Sýrie a nemá žiadnu inú voľbu, než počkať, kým sa zase hranice otvoria a bude sa môcť vrátiť domov, dúfajúc, že nejaké doma ešte existuje.

Mohamed je v MAGNA zdravotnom centre hlavný lekár, je to príjemný, veľmi milý človek. Hovorí  krásnou mäkkou angličtinou a ešte kvetnatejšou ruštinou, študoval totiž v Kyjeve, kde sa mu páčilo a rád na svoje štúdia spomína. Opravuje veľmi milo moju kostrbatú ruštinu, ktorú ťahám ešte z dôb základnej školy a veľmi nás to baví cestou do prvého tábora za sýrskymi deťmi. Akonáhle vystúpi z auta, on a jeho zdravotnícky tím, ktorý tvorí usmievavá psychologička a sestrička, začnú sa sústrediť a pripravujú sa na svoju prácu. V prístrešku uprostred tábora vzniká behom chvíľky ordinácia. Deti z provizórnych prístreškov vybiehajú, sú zvedavé. Prizerajú sa a pokukujú. V nasledujúcich pár minútach prichádzajú maminky s chorými deťmi v náručí. Tlačia sa. Mohamedova sestrička ich vľúdne zoradí do rady a postupne si zapisuje meno a vek dieťaťa. Maminky sa tlačia, rozprávajú sa a húf detí sa medzi nimi prepletá až k pánovi doktorovi. Chcú všetko vidieť, počuť a proste byť pri všetkom. Mohamed sa usmieva, na každé dieťa sa milo pozrie a sýrskou arabčinou na neho prehovorí. Behom chvíľky si takto každé dieťa získa na svoju stranu a môže ho veľmi rýchle vyšetriť. Húf malých detí sa opäť tlačí a chce vidieť, čo sa deje. Ukazujú svoje ruky a nohy, chcú tiež získať pozornosť pána doktora. Každú chvíľku pán doktor zdvihne hlavu od svojho pacienta a prehovorí  k ostatným deťom, tie sa ukľudnia a prizerajú sa ďalej. Novorodenci, nechodiace deti majú v náručí maminky, s väčšími prichádzajú aj otcovia. V očiach majú všetci starosť. Bronchitída, ekzémy, angíny, hnačky sú najčastejšie ťažkosti detí. Po ošetrení 70 pacientov Mohamed s úsmevom vyhlasuje 5 minút prestávku, sadne si na plastovú stoličku a rozpráva sa s deťmi. Vysvetľuje mi, aké ťažkosti nastávajú u detí v takomto prostredí najčastejšie. Ťažšie prípady, kde len dávky liekov nepomôžu, si pozýva k sebe do MAGNA ordinácie do mesta, alebo sa s rodičmi rovno dohodne na návšteve špecializovaného zdravotníckeho centra či nemocnice. Na čele mu nabehla vráska, v 40 stupňoch je vidieť, že je trochu unavený. Vstáva, dav pred ním je stále rovnako dlhý len obsadenie sa zľahka mení, poväčšine prišli nastávajúce maminky. Sestrička zapisuje ich mená, vek, koľké tehotenstvo práve prebieha a koľko detí majú. Paní psychologička s nimi preberie ich ťažkosti, informuje pána doktora a ten následne začína so svojou diagnózou a možnosťami, ako tehotnej žene pomôcť. Veľmi diskrétne, ako len to je v týchto podmienkach možné, Mohamed navrhne riešenie a prípadnú liečbu. Húf malých detí je stále v pohybe a poskakuje okolo každého pacienta. Dospievajúce deti prichádzajú postupne z práce a bežia sa postaviť do rady. Majú rôzne problémy najviac s ekzémami na rukách a nohách, s dýchaním a niektoré sa potrebujú len porozprávať. Rada sa už zmenšila. Prišlo aj niekoľko starších žien, ktoré sú chronicky choré a potrebujú špeciálne lieky. Sestrička si každú zapíše a pán doktor im zmeria tlak, zistí ich stav a vydá lieky. Keď daný liek nemá pri sebe, dohodnú sa, že im ho prinesie pri ďalšej návšteve. Po vyčerpávajúcich 3 hodinách si MAGNA zdravotnícky tím všetko zabalí, opúšťa provizórny tábor a pokračuje o pár kilometrov ďalej. 3 dni v týždni vyráža MAGNA mobilná klinika do provizórnych táborov v okolí mesta Baalbeck.

Každý mesiac MAGNA zdravotníci ošetria viac ako  800 detí a ich rodinných príslušníkov. Úsmev a nádej dajú každému, kto sa s nimi stretne. Aj mne ju  dali. Obdiv za trpezlivosť, profesionalitu a ich nasadenie, s ktorým pracujú. Chorých detí je na každom navštívenom mieste viac ako tých zdravých.

Autor: Lucie Medková