Byť dobrovoľníčkou v Kambodži

“Pracovať v krajine tretieho sveta ako zdravotný pracovník bol pre mňa odjakživa sen a výzva. Pred mojim posledným rokom štúdia medicíny som sa rozhodla vyskúšať si na vlastnej koži to, o čom som čítala v románoch už od detstva. Kontakt na Magnu som získala po dlhšom bádaní od pani lekárky Júlii Horákovej, ktorá pre organizáciu pracuje ako odborný konzultant”, hovorí Romana Skalická.

Musím povedať, že priamo na mieste som bola takmer všetkým príjemne prekvapená. Kambodžu som si predstavovala oveľa zaostalejšie a netušila som, že samotná činnosť organizácie bude zasahovať do takej hĺbky. Hneď po príchode sa ma ujal medicínsky koordinátor Romain Santon, ktorý sa mi venoval až do posledného dňa stáže. Spoločne sme pripravili moju pracovnú náplň a začala som sa naplno venovať svojej činnosti v teréne.

Magna má v Kamdodži rozbehnuté 3 hlavné programy, konkrétne zábranu prenosu HIV infekcie z matky na dieťa, liečba HIV+ detí a nutričný program zameraný na podvýživu. Každý z projektov má svojho koordinátora a  zamestanancov. Nikdy predtým by som neverila,  do akej miery môžu byť tieto programy úspešné. Príkladom je masívne zníženie prenosu HIV infekcie z matky na dieťa o niekoľko desiatok percent,  pravidelné prídely výživy pre deti od novorodencov až po školákov, každodenná antiretrovirová terapia pre HIV+ deti, či už patria alebo nepatria do sirotincov Magny.

Organizácia má aj  terénnych pracovníkov, ktorý denne navštevujú rodiny s deťmi postihnutými týmto vírusom. Okrem fyzickej prehliadky dieťaťa kontrolujú a prepočítavajú užité lieky, dodávajú nové, informujú sa o zdraví dieťaťa v predchádzajúcich dňoch, o jeho prospechu v škole či jeho záujmoch. Na viac týždenne rodičom prispievajú istou finančnou sumou na vzdelanie a výživu ich potomka. Táto tzv. základná domáca starostlivosť sa netýka len detí priamo v hlavnom meste, ale aj rodín vzdialených od Phnom Penhu niekoľko desiatok kilometrov. Niekoľko krát som s kolegami absolvovala tieto jazdy ryžovými poľami, len aby sme sa dostali k nášmu malému pacientovi a svedomito skontrolovali jeho cestu za lepším životom.

V súčasnosti vo svete prebieha tzv. pandémia HIV infekcie. Závratnou rýchlosťou sa ochorenie rozširuje hlavne v krajinách s nižšou gramotnosťou, práve takou ako je Kamobodža. Ľudia o víruse vedia veľmi málo a ak sa o ňom aj dozvedia, často neveria, že vôbec existuje a ignorujú ho. Magna  v čase mojej stáže pracovala na tvorbe „seminárov“ pre deti a tínedžerov postihnutých týmto vírusom, kde by sa dozvedeli viac o svojej chorobe, o jej liečbe, o možnostiach prenosu infekcie, o svojom budúcom sexuálnom a rodinnom živote.

Ja som  denne pracovala s HIV+ deťmi, ktoré Magna vzala pod svoje krídla, mnohé z nich vo veľmi útlom veku. Deti majú tým pádom zabezpečené vzdelanie, lekársku starostlivosť a najmä domov. Okrem školy trávia denne čas v tzv. Tutoring centre, čo je miesto, kde sa okrem hier a iných aktivít učia na viac po anglicky, práci s počítačom, matematiku a rozoberajú učivo zo školy. Priala by som si stráviť s nimi dlhší čas. Odchádzala som práve vtedy, keď sa mi s každým z nich začal formovať určitý vzťah. Bolo krásne pozorovať ako sa líšia detské povahy, ako sa prejavujú v kolektíve na hodinách a pri hrách. Človek postupne zabúdal, že ide choré deti. Denne užívajú svoje lieky na spomalenie choroby, ale aj tak sa na nich nedal nevšimnúť častejší výskyt respiračných a kožných infekcií.

Okrem práce s HIV+ deťmi som denne robila vo všeobecnej pediatrickej ambulancii v nemocnici v Takhmau. Videla som prípady, s ktorými som sa v našej krajine nikdy nestretla. Bohužiaľ musím povedať, že veľa detí prišlo vo veľmi ťažkom stave a niektoré  z nich smrť isto neminula. Deti bohužiaľ najčastejšie umierajú na absolútne kurabilné ochorenia, matky s nimi prichádzajú v terminálnych štádiách, čomu by sa dalo osvetou predísť.

Bežne prichádzalo dieťa v agónii s teplotou nad 40,5 stupňa, deti s takou obrovskou pečeňou, že im zaberala celú brušnú dutinu. Pacienti s 15 centimetrovými hnisavými abscesmi, ktoré použitím dezinfekcie rozhodne nemuseli vzniknúť. Pakĺby a zle zrastené zlomeniny spevnené kusom plastu z motorky.  Moja práca v ambulancií bola zameraná na záchyt podvyživených detí. Podvýživou prvého stupňa tam trpí zhruba každé druhé dieťa, denne som sa však stretávala s prípadmi podvýživy druhého a tretieho stupňa,  u ktorého je nutná okamžitá hospitalizácia. Nemocnica týždenne zriaďovala školiace kurzy pre rodičov, kde preberali výživu dieťaťa a učili ich hygiene i ako variť. Generácia starých otcov a mám bola bohužiaľ vyvraždená Pol Potovým režimom, a preto nie je nik, kto by dnešným rodičom poradil a naučil ich veci, ktoré sú nám „jasné“.

Práca Magny nie je len pomáhať finálnemu článku celého procesu – teda pacientom, ale naučiť miestnych ľudí a zamestnancov ako k tomuto celému dospieť. Organizácia preto potrebuje zahraničných pracovníkov a dobrovoľníkov, aby na mieste ukázali ako sa robí to i ono a najmä, že to „ide“. Ja som tiež svojou dennou prácou v detskej ambulancií sestrám ukázala, že práca môže mať systém a poriadok, že akútne veci treba riešiť hneď a bezodkladne, že treba za seba zobrať zodpovednosť za to, čo spravíme i nespravíme a hlavne zahodiť lenivosť za hlavu. Noví pracovníci donesú entuziazmus, nápady a chuť pracovať, čo je pre miestnych inšpiráciou.

Pre mňa bolo leto v Kambodži skúsenostne nabité v mnohých smeroch. Nielenže otvorilo dvierka mojej medicínskej zvedavosti pre krajiny tretieho sveta, ale posunulo ma ďalej v spoznávaní samej seba. Naučila som sa práci s deťmi, „pričuchla“ som k roli učiteľa, vychovávateľa, zdravotnej sestry a dokonca aj matky. Riadne som načrela do mojich sporých zásob trpezlivosti pri riešení problémov s miestnymi, pri odháňaní dotieravých moto-vodičov alebo jednaní sa na trhu. Odvaha mi nesmela chýbať pri nočných stretnutiach s potkanmi na schodisku, pri jazdách na bicykli otrasnou phnom-penhskou dopravou či pri napadnutí blchami. Zocelilo ma  utrpenie , ktoré som denne videla nielen na tele pacientov v nemocnici, ale i v očiach bežných ľudí na uliciach. Človek si opäť raz začne vážiť tečúcu vodu a plnú chladničku. Uvedomí si, že problémy, pre ktoré u nás dostávame cievne mozgové príhody, sú v skutočnosti malicherné.

Magne ďakujem za všetky deti, ktoré drží pod svojimi krídlami. Týmto šťastným zmenila život a posunula ho vyššie. Vyššie nad  chorých a hladných, ktorí umierajú na ulici, vyššie nad ruky, ktoré sa nevedia podpísať a hlavne bližšie k vzdelaniu, ktoré kambodžskému ľudu chýba najviac. Magna v Kambodži zamestnáva nemalé množstvo ľudí. Zväčša ide o anglicky hovoriacich pracovníkov a odborníkov v rôznych odvetviach, či už sú to učitelia, výživári, sociálni pracovníci a doktori.

Zahraniční doktori sú však stále ešte vzácnym „artiklom“, preto som sa po takmer  dvoch mesiacoch dobrovoľníckeho pôsobenia pre Magnu utvrdila v tom, že k tejto práci sa vrátim opäť raz ako doktorka.

Romam Skalická je študentkou medicíny a v Kambodži pracovala ako dobrovolníčka v projekte Magna Deti v núdzi v lete 2010.