Potravinová kríza a jej následky v Kambodži

Prakticky všade vo svete je možnosť pozorovať zvyšovanie cien potravín, neúmerne, stále narastajúce,… ktoré svet nazval krízou. 

Ako sa s krízou tak ohromných rozmerov vysporiadame v bohatších krajinách a ako sa s ňou ľudia (ne)vysporiadajú v krajinách tretieho sveta?; my si nekúpime čokoládu, na ktorú máme práve chuť, či olivy na večer pri telke. 

V krajinách, kde je chudoba, zasahujúca nepomerne veľkú časť obyvateľstva, súčasťou celku, bude situácia neporovnateľne iná. 

3 miliardy ľudí vo svete, čiže polovica celkovej populácie žije z menej ako 2 dolárov na deň. Dá sa presne slovami popísať čo sa udeje s ľuďmi, ktorých denný rozpočet je tak strašne nízky? Je to veľmi jednoduché, a v tej samotnej jednoduchosti je tak strašne veľa krutosti. 

Norm Vannak je jednou z miliónov detských obetí chudoby a, idúcej ruka v ruke, detskej podvýživy. Vannak ma šesť rokov, dvoch mladších súrodencov, obrovskú rieku Mekong pred domom, obrázok starého otca v dome, 12,8 kg čistej váhy, mamku predávajúcu zeleninu, otca s malou banánovou farmou, nechuť k jedlu, ktoré tvorí ryža a zelenina pripomínajúca papradie, občas kus úhora z nepredstaviteľne znečistenej rieky a mušle z toho istého zdroja. Nebudem zachádzať do detailov  celkovej nutričnej hodnoty tejto stravy, ktorá tvorí jedinú, takmer emergentnú možnosť tejto rodiny, pretože pre dieťa ako je Vannak je takmer nulová.

A aký je rozpočet na jeden deň pre zaobstaranie týchto základných potravín pre rodinu?  Mamka predajom zeleniny zarobí 10 000 rielov v prepočte 2,5 dolára. Otec zarobí 100 dolárov ročne, jednorázovo za úrodu. Kilo ryže stojí momentálne v Kambodži 2800 rielov, menšia ryba 3200 rielov, treba olej.. treba soľ.. treba drevo na prípravu tejto potravy, ktorá nenaplní žalúdky a určite nepokryje potrebu troch vyvíjajúcich sa a rastúcich detí, ťažko pracujúcich rodičov. Treba jedlo aspoň dva krát denne.
Rodina Norm Vannaka je jednou z obrovského množstva rodín vo svete, ktorá každý deň rieši tú istú otázku, otázku prežitia, ktorá rieši problém zadovážiť niečo, čo naplní žalúdok, čokoľvek.

Zajtra môže byt cena ryže vyššia, tak isto aj cena ryby a dreva, čo sa stane potom, potom keď nebude mať rodina prostriedky na zadováženie núdzového minima? 

Treba na to odpovedať?, treba to skutočne povedať nahlas, aby sa začalo niečo diať, niečo v prospech týchto ľudí, niečo konkrétne, veľké, smerované len na ich záchranu, pretože je to nedôstojné si to nevšímať, odignorovať z tisícich dôvodov ktoré boli povedané, nájdené. 

Dôvod prečo treba vedieť a vidieť dnes je jediný, právo na dôstojný život pre všetkých. 

A vlastne dnes si myslím, že je treba na všetky priame otázky odpovedať, aby náhodou niekde nezostala pochybnosť, ..či planá nádej, že možno sa môže stať zázrak. Takže …zázraky sa nedejú a Vannak, ako aj iné deti, spolu so súrodencami a rodičmi budú hladovať. Deti nebudú schopné žiadnych aktivít, úplne vynechajme návštevu školy, rodičia po čase nebudú mať dostatok síl zaobstarať to málo, na ktoré mali sily včera. Všetci budú čoraz slabší až konečne postupne jeden deň zomrú. Konečne? …hrozne nie?, ale tam to všetko smerovalo a vlastne smeruje, ľudia zomierajú od hladu a zomierať neprestanú, pri dnešnej tendencii rastu cien a nevšímavosti, zo dňa na deň rýchlejšie a vo väčšom množstve. 

Je to alarmujúce volanie o pomoc, hneď dnes a bez pripisovania si zásluh, pretože sa to stalo povinnosťou už včera. 

Denne zomrie na následky chudoby priemerne 28 000 detí.

Karina Slovákova pracuje v nutričnom projekte Magna Deti v Núdzi v Kambodži od roku 2007.