Felix z Kene

Joyce navštívila MAGNA tehotenskú poradňu v máji 2008. Po dobrovoľnej konzultácii a testoch zistila, že je HIV pozitívna. Dostala odporúčanie k sociálnej pracovníčke Magny, ktorá ju poučila o dôležitosti Programu prevencie prenosu vírusu HIV z matky na dieťa, ďalších klinických vyšetreniach, možnostiach bezpečného stravovania a o rizikách pôrodu doma. Joyce súhlasila, že sa prihlási do programu prevencie a pridelili ju oblastnému ambasádorovi, aby ju navštevoval doma.

Neskôr, keď jej na jednej z návštev poradne skontrolovali hladinu buniek CD4, zistili, že je veľmi nízka. Joyce okamžite nasadili antiretrovirotickú terapiu, ale nanešťastie sa u nej prejavili nežiaduce účinky jedného liekov – Nevirapínu: Začali ju svrbieť oči a po niekoľkých dňoch, keď sa to zhoršovalo, prišla za lekárom. Nevirapín jej hneď vysadili, ale problémy s očami neprestali. O tri mesiace už bola slepá. Joyce poslali k očnému špecialistovi, ale už sa nedalo nič robiť.

Šesť týždňov predtým porodila Joye čulého chlapčeka, ktorému dala meno Felix. Zdravotne na tom nebola dobre a nebola schopná dojčiť ho, takže odborník na výživu z Magny zabezpečil bábätku umelé dojčenské mlieko. Joyce a jej manžel dostali inštrukcie, ako dojčenskú výživu pripravovať a ako sledovať dieťa. Nakoniec sa Joycein stav zhoršil natoľko, že starostlivosť o deti musel prevziať jej manžel. Pomáhala mu síce matka, ale bola telesne postihnutá, takže pomôcť mohla iba trochu.

Aj Felixov otec je HIV pozitívny, no bál sa užívať antiretrovirotiká, keďže jeho manželka z nich oslepla. Ale po mnohých konzultáciách u sociálneho pracovníka Magny sa nakoniec rozhodol pre liečbu. Vtedy Joyce opustila svoje deti a manžela a išla do inej osady skúsiť tradičnú liečbu. Joyce má okrem Felixa ešte štyri deti a všetky majú menej ako desať rokov. Nikdy sa jej nedostalo vzdelania v oblasti plánovaného rodičovstva a starať sa o ne a nakŕmiť ich všetky bola pre ňu vždy výzva. A potom, ako Joyce odišla, mal ich všetky na starosti manžel. Posledné zo štyroch detí trpelo silnou podvýživou, ale po jednej návšteve ho vzali do Centra výživy Magny a teraz je zdravé.

Felix po odchode svojej matky naozaj bojoval. V Keni na vidieku sa deti považujú za menej dôležité než dospelí a veľakrát sú tými poslednými, kto dostane najesť – ak sa im vôbec niečo zvýši potom, čo sa naje zvyšok rodiny. Po šiestich mesiacoch bol Felix zasa hladný, pretože nikto mu nepripravil výživu, čo mu dodala Magna, alebo keď mu ju aj pripravili, zjedli ju sami a Felixovi sa neušlo. Často sa stávalo, že otec odchádzal z domu hľadať jedlo pre ostatné deti a Felixa nechal celý deň samého. Rodina žila v extrémnej biede – ich dom bol tesne pred zrútením, nemali nijaké matrace, na ktorých by sa dalo spať, nemali poriadne šaty a nemali žiadne peniaze, aby uspokojili aspoň svoje základné potreby. Ale vďaka Magne im zasa svitla nádej. Dostali viac stravy a poradenstva, súpravy so základnými potrebami na hygienu a prípravu jedla, psychologickú podporu a lekársku pomoc. Magna použila všetky možné prostriedky, aby im pomohla. Felixove nožičky donedávna nevládali uniesť ani jeho vlastnú váhu a  nemohol dokonca hýbať ani rukami – a to mal 9 mesiacov. Vďaka rozhodnutiu oblastného koordinátora Magny a ostatných pracovníkov sa Felixov stav výrazne zlepšil. Na poslednej návšteve u nich doma, keď mal Felix už 10 mesiacov, usmieval sa, bol veľmi hravý a už vládal uniesť váhu vlastného telíčka na svojich nohách. Okrem toho, podľa doterajších testov nie je Felix HIV pozitívny. Rodina stále dostáva od Magny podporu všetkého druhu a je ochotná pokračovať v programe, kým Felix nebude zdravý a silný.

Kathryn Sullivan pracuje ako zdravotná sestra s Magna Deti v núdzi v Keni.