Kambodža: Zo zúfalých rodín k novým životom

“Už som päťnásobná babička,” hovorí Denisa Augustínová, ktorá je na vnúčatá ešte primladá. Spoluzakladateľka organizácie MAGNA žije v Kambodži medzi deťmi a tínedžermi s HIV/AIDS. Hovorí, že je šťastná, keď vidí, ako ,,jej deti” napredujú, rastú a vyvíjajú sa. Niektorí mladí, ktorých pozná od piatich, možno siedmich rokov si dnes zakladajú rodiny a vďaka prevenčnému programu PMTCT – pri ktorom sa zabraňuje prenosu ochorenia z matky na dieťa – môžu mať zdravé deti.

Keď sa pozrieme na mapu krajín, ktoré sú najviac postihnuté HIV/AIDS situácia je najhoršia v Afrike. Na základe čoho si MAGNA vybrala Kambodžu?

Kambodžu sme si nevybrali my, Kambodža si vybrala nás. V roku 2002, keď sme tu boli prvýkrát sa krajina nachádzala v jednej z najväčších pandémií HIV/AIDS vo svete, za krátke obdobie zomrelo na následky ochorenia HIV/AIDS vyše 250.000 ľudí. Ostalo množstvo nakazených sirôt a do krajiny bolo potrebné priniesť život zachraňujúcu ARV liečbu a nakazených pacientov začať liečiť. V súčasnosti so 14-timi miliónmi obyvateľov, z ktorých drvivá väčšina žije z menej ako z dvoch dolárov na deň, patrí Kambodža medzi jednu z najchudobnejších krajín Ázie. Snaží sa vyrovnať sa s búrlivou minulosťou, ale napríklad aj zlou situáciou v zdravotníctve.  Funkčné zdravotnícke zariadenie má v mieste svojho bydliska asi len pätina populácie. Kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti je navyše väčšinou taká zlá, že ľudia často nemajú na výber a musia platiť za súkromnú starostlivosť. Situácia v oblasti HIV/AIDS sa po rokoch zlepšila, množstvo ľudí má prístup k liečbe, teraz je potrebné ich na nej udržať a robiť všetko preto, aby k novým nákazám už nedochádzalo.

Podľa toho, čo hovoríš, sa situácia zlepšuje. Mnohí ľudia však stále potrebujú pomoc. Ako presne táto pomoc vyzerá? Čo robí MAGNA v kambodžských komunitách?

Úplne na začiatku sme len poskytovali komplexnú pomoc vrátane liečby HIV pozitívnym sirotám. Dnes MAGNA poskytuje komplexný program liečby a starostlivosti o HIV pozitívnych pacientov, ktorého súčasťou je psychosociálna podpora, program pre prevenciu prenosu vírusu HIV z matky na dieťa (PTMC) a prístup k ARV liečbe. Súčasťou našej agendy je aj vzdelávanie a monitoring pacientov infikovaných HIV u nich doma. Naše skúsenosti z Kambodže sme postupne prenášali aj do iných postihnutých krajín – Vietnam, Nikaragua, Demokratická republika Kongo a Keňa. Celkovo sme liečili v MAGNA HIV/AIDS programoch vyše 5.000 ľudí.

Zvládať všetky aktivity, ktoré si práve spomenula, musí byť časovo veľmi náročné. Takže predpokladám, že sú to vaše dlhodobé projekty. Keď sa však pozrieme bližšie len na tento rok, čo bolo najdôležitejšie pre MAGNA v roku 2016 v oblasti HIV/AIDS?

Začali sme nový projekt, ktorý je zameraný na dospievajúcich pacientov s HIV/AIDS. Celé je to o príprave na ich presun do liečebného programu pre dospelých. Proces zahŕňa jednotlivé terapeutické sedenia, skupinové sedenia, odborné vzdelávanie. V každom prípade – teda pre každého mladého človeka – pripravujeme individuálny plán. Mladí ľudia musia pochopiť, ako sa sami o seba postarať, kedy sa obrátiť na lekára alebo zdravotnú sestru, čo robiť v prípade, že nemáte dostatok liekov a pod. Pracujeme v štyroch nemocniciach s takmer 1.500 pacientami. Začíname s deťmi od 10 rokov do 18 rokov, ale máme aj mladých dospelých pacientov.

Model, o ktorom hovoríš ste pomenovali Sekvenčný prechod. Kambodžské úrady ho ako stratégiu dokonca začlenili do národných smerníc. Povedz nám viac podrobností, ako model funguje?

Tento model je medzistupeň medzi programom starostlivosti pre deti a pre dospelých. Ten prechod môže zahŕňať jeden alebo všetky z nasledujúcich krokov: prechodovú kliniku, pomoc od tímu pre dospievajúcich alebo pomoc od tímu pre mladých dospelých. Načasovanie prechodu by nemalo byť stanovené podľa veku, ale podľa pripravenosti a zrelosti mladých pacientov. A tú treba posúdiť podľa špecifických parametrov, ako napríklad záujem o detaily liečby, zodpovednosť alebo nezávislosť. Dospievajúci, ktorí žijú s HIV/AIDS si vyžadujú osobitnú pozornosť vzhľadom na špecifiká, ktoré si celá starostlivosť o takéhoto človeka vyžaduje. Mám na mysli napríklad problematiku bezpečnejšieho sexu, oznamovanie zdravotného stavu partnerom, skúsenosť so stratou blízkeho človeka z rodiny v mladom veku, život pod neustálou hrozbou vážneho ochorenia alebo dokonca smrti. Mladí s HIV/AIDS čelia diskriminácii a predsudkom, čo ich robí ešte náchylnejšími problémom pri takejto veľkej životnej zmene.

Vyrovnať sa s pubertou je pre väčšinu mladých ľudí ťažké. Tínedžeri, o ktorých hovoríme majú navyše HIV/AIDS a mnohí z nich sú siroty. Je to veľmi ťažká životná situácie … Ako sú mladí Kambodžania schopní ju zvládnuť?

Je to naozaj tak, preto potrebujú našu pomoc. Keď mladí človek napríklad odmieta brať lieky, je to často prejav vzbury, alebo spôsob, ako vyjadriť svoju samostatnosť. Tiež to môže byť odpoveď na pocity depresie alebo frustrácie z toho, koľko liekov musia každý deň užívať. Tínedžeri s ktorými lekári hovoria a vysvetľujú im zmeny v ich liečbe, sú nakoniec lepšie pripravení žiť zdravý život. Porozumenie zložitým procesom však môže trvať veľmi dlho, takže je veľmi dôležité, aby sme začali včas. Podľa našich skúseností, je vhodné začať deti vzdelávať o liečbe asi vo veku siedmich rokov. Aby sme zabezpečili naozaj plynulý prechod, vieme v nutných prípadoch priviesť lekárov z nemocníc pre dospelých, aby sa s pacientom stretli vopred. Všetko plánujeme od prípadu k prípadu. Je to veľmi komplexný model starostlivosti, ale funkčný.

Aké sú plány alebo povedzme vízie a výzvy. Čo chcete pri liečbe HIV/AIDS dosiahnuť v najbližších rokoch?

Vždy máme vízie, plány a nové projekty, nové aktivity a výzvy. Oblasť liečby HIV/AIDS čelí veľkému nedostatku finančných prostriedkov a to nie len u nás v Kambodži. Je to celosvetový problém. Napriek tomu, máme desaťtisíce pacientov s ARV liečbou, na ktorej ich musíme udržať. Každý rok musíme testovať čoraz viac tehotných žien a tisíce dospievajúcich, ktorým musíme zabezpečiť starostlivosť. Takže najprv potrebujeme primerané financovanie. A okrem toho, chceme s tínedžermi viac pracovať na dodržiavaní ich liečby a na duševnom zdraví chronicky chorých pacientov. A samozrejme – a to je veľký cieľ – dosiahnuť elimináciu HIV v Kambodži. Kambodža je jednou z dvoch krajín, ktoré k tomu majú pomerne blízko. Tou druhou je Rwanda – takže dúfame, že sa nám to do štyroch rokov podarí.